Hana Ponická

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hana Ponická
slovenská spisovateľka, publicistka a prekladateľka
Narodenie15. júl 1922
Halič, ČSR
Úmrtie21. august 2007 (85 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko
RodičiaJúlius Ponický
Margita, rod. Göőzová
ManželŠtefan Žáry
Ján Kostra
Jaroslav Šolc
DetiKatarína, Lucia, Juraj[1]
PoznámkyJe podľa nej pomenovaná zastávka MHD - „Hany Ponickej“ pre autobusovú linku v Bratislave v mestskej časti Lamač[2]

Hana Ponická (* 15. júl 1922, Halič – † 21. august 2007, Banská Bystrica) bola slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka, bývalá manželka spisovateľa Štefana Žáryho, básnika Jána Kostru a vojenského historika Jaroslava Šolca.[3][4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine Júliusa Ponického, sudcu a vrchného súdneho inšpektora ČSR nad súdmi Slovenska a Podkarpatskej Rusi.[4] Počas 2. svetovej vojny začala študovať medicínu, no štúdium nedokončila. Aktívne sa zúčastnila Slovenského národného povstania, v rokoch 1948 – 1950 žila aj s manželom v Ríme. Po návrate na Slovensko pracovala ako redaktorka, v rokoch 1954 – 1967 sa profesionálne venovala literatúre, v rokoch 1968 – 1972 bola redaktorkou Smeny na nedeľu, no kvôli svojmu postoju proti okupácii musela odísť zo zamestnania. Odsťahovala sa do Lukavice (v blízkosti Sliača), kde pôsobila ako disidentka. V roku 1977 sa stala jednou zo signatárov a signatárok Charty 77. V roku 1988 bola postavená pred súd za spomienku na 20. výročie sovietskej invázie.[3]

V roku 1992 nakrútil Fedor Bartko jej portrét pod názvom Stretnutie s Hanou Ponickou (cyklus Osobne a neosobne, Slovenská televízia, Bratislava).[1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej próze pre deti pôsobí na detskú predstavivosť, oživuje minulosť a zameriava sa tiež na vážne problémy súčasnosti. V tvorbe pre dospelých sa zameriava na svet žien, ich vzťahové problémy, túžbu po prekonaní hrozby osamelosti. Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom, najmä z taliančiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny.[3]

Dielo[3][upraviť | upraviť zdroj]

Diela pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1959Ábelovský dom
  • 1964Prísť, odísť, zbierka poviedok
  • 1968Bosými nohami, zbierka poviedok
  • 1974Janko Novák, dokumentárno-beletristické dielo
  • 1989Lukavické zápisky (Toronto)
  • 1990Milan Rastislav Štefánik, dokumentárno-beletristické dielo

Diela pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1953Slávikove husličky
  • 1961O Štoplíkovi
  • 1968Svietiaca ryba
  • 1955Halúzky
  • 1955Medvedí rok
  • 1961Zimná rozprávka
  • 1961Malí mičurinci
  • 1972O parádnici lienke
  • 1991O Štoplíkovi, kým do školy nechodil
  • 1991Ako Štoplík do školy chodil-nechodil

Scenáre[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1976Zlatá réva, scenár k filmu

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HANULOVÁ, Anna. Odvážna a statočná slovenská žena Hana Ponická : biografia a výberová personálna bibliografia [online]. Zemplínska knižnica v Trebišove, 2012, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  2. https://imhd.sk/ba/zastavka/Hany-Ponickej/b6848685
  3. a b c d Hana Ponická [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  4. a b NOSKOVÁ, Helena. Hana Ponická : Nazývajme veci pravým menom. Klubové listy : [príloha časopisu Listy Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť viac] (Praha: Klub slovenskej kultúry), 2012,  7 – 8, s. 1 – 4. Dostupné online [cit. 2019-01-26]. ISSN 1213-0249.
  5. Státní vyznamenání : Medaile Za zásluhy : Seznam vyznamenaných [online]. Praha: Kancelář prezidenta republiky, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  6. Rad Ľudovíta Štúra, I. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2002, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]